A loď pláva

Veľkí filmoví režiséri sa zriedka vyslovujú k otázkam filmovej tvorby. Federico Fellini je vzácnou výnimkou. Jeho kniha Robiť filmy (1980) podnietila mnohých popredných reprezentantov svetovej kinematografie (Luis Buňuel. Michelangelo Antonioni atď.). Spisovateľa Felliniho, pravdaže, ťažko porovnávať s Fellinim – tvorcom filmov, majstrovských diel filmového umenia, s ich mnohostrannosťou, významovým a myšlienkovým bohatstvom, umeleckou objavnosťou. prekvapujúcimi svetelnými a farebnými efektmi, kompozíciami, sémantikou a symbolikou, s ich videním človeka, nespočetných postáv, ktorými zaľudňuje svoje filmy, typmi a charaktermi, aké vie ukázať umelec, ktorý si starostlivo vyberá aj posledného štatistu. Felliniho filmová poviedka A loď pláva potvrdzuje. že mu nejde len o mágiu filmových obrazov, ale predovšetkým o človeka, o poznanie jeho podstaty. Fellini je prenikavým pozorovateľom a vykladačom sveta, vidí a chápe súvislosti, ktoré obyčajní smrteľníci prehliadajú.