Analýza snov

Sny fascinujú ľudí pravdepodobne už od doby, kedy začali byť schopní reflektovať svoju psychiku. Bizarnosť snov ako protipól ku všednosti každodenného prežívania vždy nútila k výkladu. A tak je celá kultúrna história sprevádzaná písaním snárov. Aj „inštitucionalizácia výkladu snov” má svoj vývin – bola v kompetencii šamanov, kňazov, filozofov a skončila u predstaviteľov vied psychologicko-psychiatrických. Psychológovia a psychiatri súčasnosti sa z tohto hľadiska delia na 2 skupiny. Prvá skupina „ľahostajných” pokladá sny za marginálny psychický fenomén (skôr „vedľajší príznak” spánku), vymykajúci sa vedeckému skúmaniu. Zastupujú ju najmä akademickí psychológovia základného výskumu resp. exkluzívne biologicky orientovaní psychiatri. Druhá skupina je tvorená „nadšencami“, presvedčenými o „kráľovskosti” snovej cesty. Tvoria ju hlavne psychoterapeuti psychodynamického zamerania bez ohľadu na pregraduálne vzdelanie. Ich metodológia je prevážne kazuistická, možnosti generalizácie limitované.