Babička. Chyže pod horami. Pohorská vesnice.

Poviedka Boženy Němcovej Babička s podtitulom Obrazy venkovského života (1855) patrí k skvostom českej literatúr, pretože ako v ústrednej postave, tak aj v zástupe postáv, ktoré ju obklopujú, zobrazila autorka nielen exemplárne postoje a všeobecne ľudské vzťahy, ale aj špecifickosť českého národného charakteru a prostredia, najmä ľudového. Rozprávačské umenie Boženy Němcovej, umocnené jej čitateľskou skúsenosťou s dobovou romantickou prózou, okrem iného s tvorbou George Sandovej, však v záujme estetickej účinnosti nekopíruje realitu, ale vytvára najmä v príbehu Viktorky poetickú symbiózu reality a fikcie, uchvacujúcu básnikov (František Halas, Jaroslav Seifert) aj filmových režisérov (František Čáp, Antonín Moskalyk).

Nemenej poeticky a idylicky zobrazuje Božena Němcová v poviedke Chyže pod horami (1858) patriarchálne vzťahy v rodine slovenského gazdu z Pohronia Žatného-Medveďa, potomka českých vysťahovalcov, pričom manifestuje česko-slovenské zbližovanie prostredníctvom mileneckej dvojice – gazdovej vnučky Katušky a pražského univerzitného študenta z aristokratického rodu budúceho doktora práv a Katuškinho manžela Bohuša Sokola zo Sokolova.

Najviac si ale sama spisovateľka cenila svoju novelu Pohorská vesnice s podtitulom Povídka ze života lidu venkovského (1856), v ktorej zharmonizovala dva sociálne a kultúrne odlišné svety – zámok a dedinu pod zámkom (stvárnené už v Babičke a v poviedke V zámku a pod zámkom, 1856) a literárne zhodnotila svoje zážitky z pobytu v Chodsku a svoj záujem o Slovensko a jeho ľudové tradície v postavách slovenských drotárov.