Chrám Matky Božej v Paríži 1, 2

Romantický príbeh krásnej cigánky Esmeraldy a obludného Quasimoda, príbeh dobra a zla, lásky a vášne, spravodlivosti a trápenia. Victor Hugo — básnik, dramatik, prozaik, esejista sa narodil 26. II. 1802 v Besancone. Už ako trinásťročný začína písať a svojimi básňami získava prvé úspechy: vyznamenanie na súbehu Francúzskej akadémie (1817), cenu Toulouskej akadémie (1819). S bratom založil časopis Le Conservateur littéraire, v ktorom naplno uplatnil svoj talent, neskôr spolupracuje s časopisom La Muse francaise. Po júlovej revolúcii 1830—1843 nastalo najplodnejšie obdobie jeho literárnej činnosti, ktorou dokázal vedúce postavenie vo francúzskom romantizme a presvedčil všetkých, že je prvým básnikom Francúzska. Po páde Napoleona III. a po osemnásťročnom vyhnanstve sa Hugo vrátil do vlasti a ako poslanec národného zhromaždenia a senátor stál až do smrti (22. V. 1885) na pozíciách liberálneho demokratizmu a humanizmu. Bol nielen zakladateľom, teoretikom i praktikom francúzskeho romantizmu, ale zaslúžil sa aj o obnovu francúzskej poézie 19. storočia umeleckými princípmi revolučného romantizmu. V jeho tvorbe sa odrážajú najkrajšie humanistické tradície, ako aj celý historický proces, ktorým prechádzala francúzska spoločnosť v 19. storočí.