Jablčné jadierka

Spoločným menovateľom Švenkovej poviedok je život súčasného človeka v konfrontácii s minulosťou, najčastejšie vojnovou, ale i s obdobím detstva. Švenková nám predkladá zaujímavú vzorku postáv z nášho života v rozličných reálnych situáciách, pričom nikdy nezabudne obohatiť svoje postavy motívom nesplnených túžob, márnych nostalgických očakávaní a morálnych nedorozumení. V centre jej pohľadu sú predovšetkým ženy v strednom, ba i v staršom veku, keď u nich dochádza k rezumovaniu životných krokov a rozhodnutí, víťazstiev, chýb a omylov. Žena v interpretácii Viery Švenkovej je už tradične, podobne ako v celej jej doterajšej tvorbe, poznamenaná vyžadovaním obete, zvyčajne býva vytrvalá v láske, chápajúca, obetavá, zdržanlivá, a to rovnako k životným partnerom – mužom, manželom, milencom a podobne – ako aj k vlastným deťom. V pozadí súčasných rozhodnutí postáv je tvrdá realita minulosti: táto skutočnosť sa zjavuje ako morálne memento v spomienkach, prichádza neočakávane, ale alarmujúco, aby motivovala konanie postáv v ťažkých životných situáciách a pomáhala prekonať duševné krízy. Švenkovej poviedky sú čitateľsky príťažlivé, vecné, zrozumiteľné, humanistické.