Lásku si nesie moja pani v zraku

Podľa popredného mysliteľa a pedagóga nášho storočia Romana Guardiniho (1885-1968) sa máloktorá osobnosť autora tak celkom utiahla za svoje dielo ako Dante, alebo — ako dodáva — ktorá by „tak celkom vošla do svojho diela“ (Ladislav Hanus, Romano Guardini. Bratislava 1994. str. 142). Vynikajúci danteológ našich čias Giovanni Fallani (1910) sa teda právom môže domnievať, že Božská komédia je skutočnou „autobiografiou Alighieriho“ (G. Fallani, Dante Moderno. Ravenna 1979. str. 18). Faktom však zostáva i to, že vzhľadom na rozsiahle Danteho dielo máme z básnikovho života len málo spoľahlivých dát. Tie, ktoré sa dotýkajú analyzovaných básní, uvádzame priamo pri nich, ako to robíme aj pri autoroch iných skladieb. Cieľom tejto knihy totiž je podať rodokmeň Danteho veršov, a preto v nej predkladáme aj ukážky od tých jeho „predkov“, z ktorých vyrastal a ktorí vystupujú v jeho hlavnom diele. Táto antológia chce byť teda prípravou na hlbšie vnímanie najväčšej básnickej skladby stredoveku. Súčasne, keďže medzi milovníkmi poézie významné miesto zaujímajú učiteľky a učitelia, antológia im ponúka a cez nich aj ich poslucháčom „malú školu poetiky“, ilustrujúcu tie básnické formy, ktoré vznikli pred Dantem a prešli i jeho médiom do celej svetovej poézie: rozličné druhy kancón, sestínu, sonet a ballatu. Práve na ich pozadí vynikne Danteho vynález, tercíny, v ktorých je zložená Božská komédia. Najrozmanitejším súvislostiam so vznikom tejto geniálnej básnickej formy sa venuje i centrálna štúdia na začiatku.