Malé romány

Aj keď tento chronologicky usporiadaný výber, nemôže podať úplný obraz o vývine a rozsahu Waltariho novelistiky, predsa len umožňuje, hoci len v náznakoch, vytvoriť si dojem o určitom období vývinu Waltariho ako umelca, ako aj o témach, ktoré mu boli blízke. Možno povedať, že napriek svojej rozličnosti majú všetky Waltariho novely jednu spoločnú tému, ktorá patrí k jeho hlavným námetom – je to neznámy človek, jeho tápanie a jeho opatrné zbližovanie sa s inými ľuďmi. Waltarimu ani jeden človek nie je jasný, lež predstavuje aj sebe samému neznámy svet plný rozporuplných poryvov, vlastností, ktoré akoby boli kamienkami mozaiky a zvádzajú k zostaveniu celkového obrazu a k podrobnejšiemu skúmaniu. Autorov prístup k zobrazovanej problematike sa vyznačuje humánnosťou. Štýl Waltariho rozprávania je dramatický a hutný, každú novelu tvorí malý zovretý príbeh, ktorý veľmi často nesie autobiografické črty. Na rozdiel od veľkých románov sú všetky Waltariho novely zo súčasnosti, všíma si v nich maličkosti, ktoré hýbu ľuďmi, ale aj veľké veci, ktoré boli osudné pre celé národné spoločenstvá, hoci často ide len o narážky.