Meno ruže

Je posledný novembrový týždeň roku 1327. Do bližšie nemenovaného bohatého opátstva v strednom Taliansku prichádza mladý benediktínsky novic Adso so svojím učiteľom, učeným františkánom Viliamom z Baskervillu. Časové rozmedzie jedného týždňa, ktorým je ohraničený dej románu, je plné búrlivých udalostí. Adso zažije vášnivé milostné vzplanutie, stáva sa svedkom inkvizičného súdu a najmä účastníkom vyšetrovania série záhadných úmrtí mladých mníchov. Pátranie po páchateľovi krvavých vrážd privádza Adsa a Viliama do srdca opátstva, do knižnice, ktorá má podobu labyrintu. V nej sa ukrýva rozlúštenie tajomstva.

,,Písať som začal v marci 1978 a cítil som sa ako otrávený mních,“ odpovedal Umberto Eco na otázku, ako vznikla myšlienka napísať Meno ruže. Román mal pôvodne úplne inú podobu. Najskôr sa Eco pohrával s napísaním moderného detektívneho príbehu Vražda v opátstve, ale jeho záujem o stredovek bol silnejší a prinútil ho zasadiť dej do tejto doby. Román vyšiel po prvýkrát v roku 1980 a dodnes sa ho predalo 10 miliónov kusov. Po svetovom úspechu si knihu nemohli nevšimnúť ani mocní z filmového sveta, a tak francúzsky režisér J. J. Annaud začal pracovať na filmovom prepise, od ktorého sa Eco dištancoval, keď sa vyjadril: ,, To je dielo J. J. Annauda. Moje nie.“