Okná

Hlavnou postavou a rozprávačom v románe Okná je slobodný gymnaziálny profesor v strednom veku, vášnivý pozorovateľ všedného života odohrávajúceho sa za oknami náprotivných bytov v tichej kodanskej ulici. Okolo neho pulzuje život, no on si chráni svoje súkromie a pokoj starostlivo vybudovanou bariérou. Nepodarí sa cez ňu preniknúť ani emancipovanej kolegyni Kerner, ani jeho psychicky labilnej žiačke Thorsenovej. Až jedného dňa sa v okne náprotivného domu zjaví krásna mladá žena. Geneza a vývin vzťahu k nej sú komplikované a citlivo psychologicky vykreslené. Najprv ju dlho pozoruje ďalekohľadom, potom sa s ňou zoznámi, zahorí k nej láskou a ona sa stane jeho milenkou. Možno ju ľúbil naozaj, možno ju chcel len ochrániť pred duševne vyšinutým manželom, pred ktorým sa ukryla v byte svojho strýka, no otrasený vývinom udalostí a jeho rozuzlením sa stane zasa len pozorovateľom života a utiahne sa do seba. Príťažlivou črtou románu je jeho aktuálnosť a reagovanie na dánske pomery, jeho postavy sú veľmi typické pre súčasnú spoločnosť na severe, kde ženy „vďaka“ hyperemancipácii ostali osamotené, slobodné a muži často pasívni, neprejavujú o nič záujem, ba akoby im chýbala základná dávka životnej energie.