Piata pečať

1,90€

Fantastičnosť a historický zmysel pre realitu a pravdu sa snúbia aj vo Vestdijkovom najrozsiahlejšom historickom románe „Piata pečať“ (1937), v ktorom zachytáva vrcholné obdobie El Grecovej maliarskej činnosti a na pozadí jeho zápasu o nový výraz v umení, vášnivejší a bojovnejší, kreslí obraz pohnutého šestnásteho storočia v Španielsku.

Nie je na sklade

Kategórie: , ,
Hmotnosť 0,434 g
Rozmery 13 × 3 × 20,5 cm
Autor

Jazyk

Väzba

pevná väzba s prebalom

Počet strán

400

Vydavateľstvo

Rok vydania

Edícia

Vydanie

prvé

Preklad

Originálny názov

Het Vijfde Zegel

Tlač

Pravda

Náklad

50000

Stav knihy

natrhnutý, ošúchaný prebal, veľmi dobrý

Vpisy, pečiatky

malý vpis perom

Forma

Romány

Simon Vestdijk, holandský lekár a spisovateľ, hudobný kritik a esejista, prenikol svojimi dielami aj za hranice svojej vlasti. Ťažisko jeho tvorby je v tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia. Obsahom tvorby (básnických kníh a románov) sú spomienky z mladosti, poznačené problémami rušných aj zmätených čias, a pohľadov do histórie. Ako prozaik vyniká najmä silnou fantáziou, oživujúcou deje a dejiny, kompozičným talentom, majstrovstvom prostého slova a realistickým pohľadom. Fantastičnosť a historický zmysel pre realitu a pravdu sa snúbia aj vo Vestdijkovom najrozsiahlejšom historickom románe „Piata pečať“ (1937), v ktorom zachytáva vrcholné obdobie El Grecovej maliarskej činnosti a na pozadí jeho zápasu o nový výraz v umení, vášnivejší a bojovnejší, kreslí obraz pohnutého šestnásteho storočia v Španielsku. A tento obraz je pochmúrny. Chmúrne sú farby a ťahy, kresliace väzenia a kacírske súdy, pokrytectvo a intrigy na kráľovskom dvore, ovládanom mníchmi, hrôzy inkvizičných súdov a pekelnej tyranie feudálneho absolutizmu, ktoré krivili charaktery a robili z ľudí démonov alebo náboženských fanatikov. El Greco, maliar a človek, ktorý prišiel do tohto ponurého prostredia zo slnečného Grécka, z Kréty, prediera sa cez túto húštinu obludného života, najmrzkejšie a najúbohejšie ľudské typy povyšuje na modely svätých, aby tak vrhol kráľovi do tváre pomstu a súčasne pomstu celému inkvizíciou znetvorenému španielskemu svetu. Čoraz hlbšie do toledského podzemia uniká pred hrôzami, ktoré vykonáva a posväcuje inkvizícia, čoraz ďalej od jej chlipného, ľstivého, zákerného, násilného a bezohľadného predstaviteľa, inkvizítora dona Pedra, do bezpečia vlastného vnútra, do ktorého dopadá jediné jasné svetlo — pokoj a rozvaha, pevnosť a charakter oddanej ženy Gerónimy. Musel prejsť hroznou kalváriou sklamaní a zrád, zapochybovať aj o svojom umeleckom úsilí, aby napokon došiel k záveru, že nepatrí do tohto sveta, že sa z neho vylučuje a ostáva ostrovanom, Grékom, Kréťanom. O tomto jeho zápase svedčia jeho obrazy a Vestdijkov román nám v nejednom bode pomáha chápať ich zmysel a zámer.