Socha z Venuše

Ján Lenčo je skúsený experimentátor a vo svojej tvorbe sa usiluje využívať širokú škálu prozaických možností. V poslednej knihe Socha z Venuše sa zameral na poviedky s tematikou sci-fi. Všetky civilizácie, ktorými je zabývaný „vesmír Lenčovej hlavy”, sú ako ľudské myšlienky – aj zákerné, aj patetické, aj túžiace po slobode, aj si vedomé svojej ohraničenosti, sú príbehmi poznania a spoznania, aj nostalgickými záznamami toho, že poznanie nemusí prinášať len šťastie… Práve tieto vnútorné interakcie jednotlivých poviedok vytvárajú ich celkový pulzačný charakter: osciláciu medzi tajomstvom a jeho odhalením, neznámym a jeho poznaním, neistým a určitým, šťastím a clivotou, hrôzou a lahodou… Inými slovami: racionalista Lenčo sa dostáva na hranicu iracionality, tejto rodnej sestry racionálneho.