Tichý Don 1, 2, 3, 4

Spisovateľ Michail Alexandrovič Šolochov patrí k najviac prekladaným ruským autorom. Šolochov sa snažil o presné zachytenie obrazu skutočnosti, ktorý prináša i v diele Tichý Don. Za tento štvorzväzkový román z prostredia ruských kozákov získal v roku 1965 Nobelovu cenu za literatúru. Tichý Don ukazuje desaťročie zo života kozákov na počiatku dvadsiateho storočia, pričom v centre záujmu sú osudy rodiny Melechovej z dediny Tatarsko. Autor zachytáva premeny donskej dediny počas občianskej vojny. Nezastupiteľné miesto má v románe príroda, ktorá nie je len pozadím deja, ale má aktívnu úlohu v dokreslení a opise ľudských charakterov, nálad a dejových situácií. Prestupuje celým románom ako nerozdeliteľná súčasť života jeho hrdinov a celkovej kompozície diela. Taktiež nezatvára oči pred tmárstvom a zaostalosťou, v ktorých držali kozákov náboženské obrady a rôzne povery a predsudky.