Zbavení práva – majetku – života: Židovský osud na južnom Slovensku 1938-1947

Zborník štúdií a referátov o osude Židov na tzv. arbitrážnom území južného Slovenska, ktoré bolo v dôsledku 1. Viedenskej arbitráže od 2. novembra 1938 do konca 2. svetovej vojny pod jurisdikciou Maďarského kráľovstva, zahŕňa niekoľko pohľadov na tému holokaustu na južnom Slovensku. Kniha obsahuje lokálnu históriu niektorých židovských spoločenstiev s dôrazom na inkriminovanú dobu rokov 1938 až 1944, keď po nastolení maďarskej jurisdikcie došlo k okamžitému uplatneniu vtedy už v Maďarsku platného tzv. prvého protižidovského zákona. Jeho pôsobenie príkro zmenilo životné podmienky cca 40 tis. osôb židovského vierovyznania alebo národnosti. Zo dňa na deň sa ocitli v spoločensko-politickom a hospodárskom prostredí konzervatívneho zriadenia Maďarského kráľovstva, kde už od roku 1920 platil zákon Numerus clausus, ktorý diskriminačne obmedzoval prístup a následne vylučoval židovských študentov i učiteľov z univerzít a vysokých škôl. Označovanie Židov za cudzorodý prvok, ktorý škodí morálne i hospodársky štátotvornému maďarského národu, sa stalo v medzivojnových rokoch súčasťou všeobecného naratívu a postupne viedlo k obmedzovaniu a vylučovaniu Židov zo všetkých sfér spoločenského a hospodárskeho života. Táto zmena po dvadsaťročnej skúsenosti spoločenských podmienok 1.Československej republiky spôsobila nepredstaviteľný šok, ktorého prvou viditeľnou a prežitou skúsenosťou bolo násilné vyvážanie o všetok majetok okradnutých Židov z územia vtedajšieho autonómneho Slovenska do Maďarska, ale aj opačným smerom, na územie za očakávanú hraničnú líniu susedného štátu. Počínajúc prijatím tzv. druhého protižidovského zákona prežívali Židia žijúci na arbitrážnom území všetky príkoria diskriminácie, ktoré viedli k vyvrcholeniu – deportácii do koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau.