Zmiznutie

Románom Zmiznutie zavŕšil Jurij Trifonov svoje dielo aj životnú púť. Nebola ľahká – patril k tým spisovateľom, čo sa nedali podplatiť, lebo ich hlavnou životnou zásadou bolo konať v zhode s vlastným svedomím. Dielo z autorovej pozostalosti pripravila na vydanie jeho manželka. Pripravila, lebo zostalo nedokončené, písanie prerušila smrť. Nevedno, ako by ho bol spisovateľ ukončil, ale aj v tejto podobe pôsobí ucelene. Trifonov ho pokladal za svoj denník, mal ho poruke a prispieval doň celé roky. Vlastné detstvo a mladosť autor opisuje z pozície syna „nepriateľov ľudu“, lebo za takých boli vyhlásení jeho rodičia. Takýto osud postihol tisíce sovietskych ľudí. K silným stránkam rozprávania patrí opis „technológie“, ako sa vyrábali „nepriatelia ľudu“, a praktík vtedajšieho režimu. Trifonov sa neuspokojil iba s konštatovaním, že obdobie kultu osobnosti bolo obdobím ťažkých deformácií politického a spoločenského života, ale hľadal odpoveď, ako k nim vôbec mohlo dôjsť. Jeho hľadanie nebolo samoúčelné, hľadal pravdu preto, aby sa podobné tragické obdobie už nikdy nezopakovalo.