Zobrazuje sa všetkych 7 výsledkov
Zo siedmich kníh Ihara Babkova si tri získali mimoriadnu pozornosť čitateľov v Bielorusku, a aj v zahraničí. Jeho prvá básnická zbierka Solus Rex získala v roku 1994 bieloruskú literárnu cenu Hliniany Viales. Román Adam Klakocki a jeho tiene (2002) bol preložený do poľštiny a postúpil do užšieho výberu na literárnu cenu Angelus za rok 2009.
Žirafia mama a iné príšery je súbor dvadsaťjeden bláznivých rozprávok, ktoré rámcuje príbeh o žirafej a slonej mame. Hrdinami sú deti, dospeláci, podivné bytosti a všelijaké obludy. Počas dobrodružstiev, ktoré zažívajú, sa dospelí dostávajú do úzkych a z problémov im pomáhajú práve deti.
Sparný letný deň. New York 1969. Štyria malí súrodenci Goldovci sa tajne vyberú na Hesterinu ulicu k jasnovidke. Povráva sa o nej, že vie každému človeku povedať kedy zomrie. Dnu vchádzajú po jednom. Vychádzajú otrasení tým, čo sa dozvedeli. Celé roky si to nedokážu navzájom povedať, hoci ide iba o štyri jednoduché dátumy. Deň, mesiac, letopočet.
To sa nám iba zdá, že o maďarsko-slovenských vzťahoch vieme všetko. Iba si nahovárame, že súčasné usporiadanie je stále a nemenné. Z omylu nás skratkou fikcie vyvedie kniha Svätý mäsiar zo Šamorína a iné príbehy z čias Malej dunajskej vojny, ktorá s ľahkosťou opisuje, akú slabú trvácnosť majú nitky siločiar, na ktorých visí naša každodennosť.
Zadie Smith si aj tentokrát všíma multikultúrne prostredie, stret aj súžitie rozdielnych svetov na jednej malej ploche. Ani tu to však nestojí v centre pozornosti; je to koláž, z ktorej vylieza celistvý obrázok. A je to obrázok – ako inak – vskutku tragikomický. Londýn, v ktorom nezazriete Buckinghamský palác či Tower Bridge.
Autorov vlastný výber jeho obľúbených raných poviedok, ktorý zostavil špeciálne pre vydavateľstvo Artforum. 51 rôznorodých príbehov, ktoré sa mohli stať komukoľvek z našich známych. Alebo nemohli?
Nebude to čítanie a premýšľanie patetické, skôr vecné, a najmä úsmevné. Úsmev môže byť ironický, no určite nie cynický. Lebo pristupovať k vážnym veciam s humorom je dar, ktorým Milan Kundera oplýva a má ho na rozdávanie. A neprestáva si nás doberať ani v pokročilom veku s odkazom, že nadhľad je pri našom pozorovaní ľudského hmýrenia veľmi dôležitý, rovnako tak epocha, v ktorej sa naša pozorovateľňa nachádza.
