Zobrazených 1–16 z 17 výsledkov
Bosna, roky deväťdesiate. Vojna, etnická nenávisť, smrť, masové exekúcie, koncentračné tábory. Desiatky reportérov a televíznych štábov z celého sveta vyrážajú na Balkán, aby mohli podať svedectvo o zverstvách páchaných v rozpadajúcej sa Juhoslávií. Z médií presakujú znepokojujúce obrazy, zaznievajú hlasy katov i obetí, slová expertov i politikov.
Utečenecká kríza nie je slovným spojením, ktoré sa týka výhradne dnešných dní. Aj naši predkovia z východu rakúsko-uhorskej monarchie boli na sklonku devätnásteho storočia súčasťou exodu obrovských rozmerov. A zároveň boli výhodným obchodným artiklom pre špekulantov, prevádzačov, agentov a podvodníkov každého druhu.
Černobyľská jadrová katastrofa je jednou z najsilnejších tém, ktorú vo svojej tvorbe spracovala laureátka Nobelovej ceny Svetlana Alexijevič. Jej fascinujúca reportáž inšpirovala aj tvorcov aktuálneho svetoznámeho seriálu Černobyľ spoločnosti HBO.
„Chcel som napísať knižku o mechanizme diktatúry, o tom, aká je moc vo svojej podstate demoralizujúca, skorumpovaná a deformujúca,“ povedal o svojej knižke Cisár majster reportážneho žánru Ryszard Kapuściński. Autokratickí vládcovia, revolúcie, neznáme a vzdialené krajiny. To všetko spája knihy Ryszarda Kapuścińského, ktorý bol vždy v správnom čase na správnom mieste.
Kultová reportáž Ryszarda Kapuścińského, ktorý bol vždy tam, kde sa hýbali dejiny. V sedemdesiatych rokoch sa ocitol v rozvrátenej Angole na prahu dlhej občianskej vojny. Bola to dlhá vojna. A táto krajina v nej takmer celkom vykrvácala. V roku 1974, pár mesiacov pred vyhlásením nezávislosti, býval Ryszard Kapuściński v Luande, hlavnom meste Angoly, kde pracoval ako zahraničný korešpondent.
Jozef Lupták je slovenský violončelista, zakladateľ a umelecký riaditeľ festivalu Konvergencie. V rozhovore s Ivanom Ježíkom rozpráva o hľadaní vlastného umeleckého výrazu, o slovenskej hudbe vo svete a svetovej na Slovensku a o spletitých cestách festivalu, ktorý dnes patrí ku kľúčovým hudobným udalostiam v krajine. „Pre mňa je zvuk prvoradý. Je to prvá vec, ktorou sa interpret dotýka poslucháča.
Kniha vznikla na základe rozhovorov vedených v období rokov 1926 – 1927, vychádzajúcich postupne, po častiach v rokoch 1928, 1931 a 1935. Čapek dokázal zachytiť spoetizované spomienky, názory a myšlienky TGM veľmi citlivo a s úctou, ale neprikrášlene, nepózersky, bez literárnej šablóny. Doplnené fotografiami.
Kniha Impérium je výsledkom viacerých autorových ciest po bývalom Sovietskom zväze, najmä z posledného putovania v rokoch 1989 – 1991, teda času, keď sa v ZSSR diali rozhodujúce udalosti, zavŕšené rozpadom komunistickej veľmoci.
Cecilia Vanger, hrdinka trilógie Milénium Stiega Larssona, sedí v kresle a číta knihu Gellerta Tamasa Laserový muž. O čom je kniha na jej kolenách? A prečo sa práve ona dostala na stránky jednej z najpredávanejších kriminálok posledných rokov?
Kniha vychádza ako tlačená zbierka projektu The Invisible Mag, online neziskového magazínu, ktorý sa už cez tri roky usiluje prezentovať príbehy a portréty ľudí z Košíc a východného Slovenska. Obsah magazínu tiež slúži na priamu propagáciu mesta a po celú dobu svojho pôsobenia šíri dobré správy medzi slovenskými i zahraničnými čitateľmi.
V tejto knihe je najpodstatnejšie to, čo NIE JE! Najnovšia kniha obľúbeného poľského reportéra Mariusza Szczygieła je zbierkou výnimočných reportáží o prázdnych miestach v ľudských životoch.
Oneskorené reportáže patria medzi najvýznamnejšie prozaické diela v slovenskej literatúre. Po prvý raz vyšli v roku 1963 a v istom zmysle otvárali novú etapu našej literatúry nielen v československom kontexte, ale aj európskom.
Posledný rozhovor s hercom Jozefom Kronerom.
Publikácia z roku 1959 obsahuje rozhovory s dvadsiatimi deviatimi sovietskymi vedcami o vede a technike budúcnosti. Ako bude to či ono vyzerať o 50 prípadne 100 rokov? Na takéto otázky bývajú odpovede väčšinou veľmi neúplné a rozpačité. Na základe podobných zvedavých otázok vznikla aj táto nanajvýš zaujímavá kniha.
Spomienky na posledný televízny seriál, ktorý autor nakrútil s Janom Werichom na sklonku 60. rokov. Pôvodné rozhovory o Werichovej mladosti, jeho divadelnom pôsobení aj o predvojnovej Prahe sú striedané spomienkami na epizódy a priebeh natáčania s komentárom politických a spoločenských udalostí z rokov 1967-1968.
Ako dobre poznáme svojich najbližších susedov? Čo vieme o krajine, o ktorej sa v jej hymne spieva, že je pozemským rajom? Výnimočný poľský reportér Mariusz Szczygieł nám povie, čo zistil o Čechoch a Češkách, o minulosti i súčasnosti krajiny, s ktorou sme donedávna zdieľali spoločný priestor.