Popis
Pre bohatú a spevnú tvorbu básnika Jána Bottu malo rozhodujúci význam jeho štúdium v Levoči, kde bolo významné školské stredisko so slovenským ústavom. Tu sa národne prebudil i uvedomil, tu si osvojil i základné princípy štúrovskej estetiky. Celá jeho budúca tvorba názorne dokazuje, že náhľad na slovenský ľudový odkaz prevzal dôsledne a tvorivo, a jeho verš sa najväčšmi z celej školy Štúrovej priblížil veršu ľudovej piesňovej tvorby. Jeho estetickým východiskom sa stala ľudová poézia slovenská i slovanská a bohatým zdrojom inšpirácie ľudová rozprávka, povesť a pieseň, cez ktoré videl celú minulosť i prítomnosť a podľa nej staval aj svoje predstavy o budúcnosti. Náš výber Bottových Spevov sme prevzali zo Súborného vydania diela tohto básnika, ktoré sa pridŕža ich úplného vydania z roku 1880. Spevy uvádza najzávažnejšia Bottova báseň Smrť Jánošíkova, ktorej vznik podnietili ľudová tradícia o Jánošíkovi a spoločenská situácia v období jej vzniku (1848—1858). Z básní so slovanskými motívmi treba spomenúť Povesť bez konca, Krížne cesty a Znamä, posledná v symbolickej podobe vyjadruje básnikovu vieru v mohutnosť a silu ruského ľudu. Ostatné básne, balady, básnické povesti a piesne zbojnícke, sú oslavou boja proti útlaku, proti cudzím vpádom, oslavou vlastenectva a hrdinstva; básnik alegorickou a baladickou formou spracúva v nich základné motívy svojej najkrajšej básne, Smrti Jánošíkovej, túžbu po slobode i voľnosti, a prekypuje úvahami o živote a smrti, o osude a slobode národa, ktorému zasvätil celú svoju tvorbu.
