Tajomstvá ľudskej duše: vražda, blázinec a vzácne korenie (výber z nových kníh)
Volali ma Grace
Kanadská spisovateľka Margaret Atwoodová v historickom románe Volali ma Grace spracovala prípad vraždy Thomasa Kinneara a jeho gazdinej Nancy Montgomeryovej, ku ktorej došlo v roku 1843 v Hornej Kanade. Zo zločinu obvinili a na trest smrti odsúdili dvoch služobníkov obetí: Grace Marksovú a Jamesa McDermotta.
Fascinujúca kniha je pohľadom do americkej spoločnosti 19. storočia a do ťažkého života imigrantov, ktorí prišli do Ameriky hľadať lepšie podmienky pre svoj život. Väčšina knihy je písaná z pohľadu Grace Marksovej, mladučkej slúžky, ktorá mala v čase vraždy len 15 rokov. Detailným rozoberaním okolností a pohnútok tohto strašného činu sa kniha podobá na Chladnokrvne od Trumana Capota alebo Zločin a trest od Dostojevského.
Na základe knihy bol v roku 2017 natočený aj úspešný seriál Alias Grace.
Ukážka z knihy: Keď som mala deväť rokov, moja staršia sestra Martha odišla do služby, a tak všetka robota, ktorú dovtedy robila okolo domu ona, zostala na mne. Dva roky na to môj brat Robert odišiel na more s obchodnou loďou a viac o ňom nikto nepočul. Keďže sme sa všetci krátko na to odsťahovali, aj keby o sebe dal vedieť, už by nás žiadne správy nezastihli.
Doma teda ostali tí piati malí a ja, no a ďalšie bolo na ceste. Vôbec si nepamätám, žeby mama niekedy nebola, ako sa hovorí, v požehnanom stave, akurát že ja na ňom nič požehnané nevidím. Hovorí sa tomu aj ťarchavosť, lebo veď narodenie dieťaťa je šťastie po tej ťarche, čo žena v sebe nosí, aj keď tá udalosť nemusí byť zakaždým iba šťastná.
Prvá pravda
V roku 1992 sa Angela, mladá talianska bádateľka, vylodí na ostrove Leros. Spoločne sa s dobrovoľníkmi z každého kúta Európy, lekármi a zdravotníkmi na ostrove stará o desivé prípady, ktoré britská tlač označila za „hanebné tajomstvo Európy“: ostrov-blázinec, kde svojho času diktátorský režim deportoval politických oponentov z celého Grécka a nútil ich spolunažívať s duševne chorými.
Kniha talianskej spisovateľky Simony Vinci sa zaoberá témou šialenstva, jeho vylúčením a oddelením od života bežnej spoločnosti a o tom, ako dokáže moc, či už psychiatrická alebo politická, zdeptať a urobiť z ľudí trosky.
Kniha vychádza v preklade Ivany Dobrakovovej.
Ukážka z knihy: Dom bol vzdušnou čiarou veľmi blízko ústavu, ale dalo sa k nemu dostať len po štrkovej ceste, na ktorú sa odbáčalo z hlavnej. Osada s piatimi budovami učupená v strede kopca. Dom bol malý, žltý, s dvoma poschodiami. Pre dverami ležali tri páry zablatených gumených čižiem. Pôsobil ako pokojné miesto, tiché, ozýval sa len bzukot včiel vnárajúcich sa do kvetov, hučanie mopeda v diaľke na ceste, spev vtákov. Drevené okenice boli čerstvo namaľované a Angela videla na oknách visieť pruhované zelenobiele závesy. Vyzeralo to ako dobré miesto na život.
Duna
Kultový román Duna od Franka Herberta prvýkrát vyšiel už v roku 1965. Vedecko-fantastický román sa zaoberá politikou, ekológiou a filozofiou a má dopodrobna vytvorený fiktívny svet, do ktorého je zasadený dobrodružný príbeh honby za vzácnym korením. Za knihu získal Herbert literárne ocenenie Hugo aj cenu Nebula. Román je prvou časťou tzv. eposu Duny a bol označený za jeden z najlepšie sa predávajúcich sci-fi románov všetkých čias. (Wikipedia – Duna)
Na púštnej planéte Arrakis rastie vzácne korenie, ktoré predlžuje ľuďom život a zároveň ich obdarúva výnimočnými psychickými schopnosťami. Kto bude vzácne náleziská korenia ovládať, ten bude mať moc a stane sa vládcom aj nad ostatnými rodmi.
Ukážka z knihy: Paul sa oprel na sedadle. Otázky spolu s hypervedomím mu poslúžili na to, čo jeho matka nazývala „zaregistrovaním“ osoby. Kynesa už zaregistroval – tón hlasu, každučký detail tváre, gestá. Neprirodzený záhyb na jeho ľavom rukáve určite ukrýval nôž v ramennom puzdre. Oblasť pása bola tiež zvláštne vydutá. Hovorilo sa, že obyvatelia púšte nosievajú šerpu, do ktorej si zakrúcajú to najpotrebnejšie. Vydutina možno znamenala, že aj tento muž mal podobnú šerpu – rozhodne to nemohol byť utajený štítový opasok. Pri hrdle pridŕžala Kynesovi plášť medená spona s rytinou zajaca. Menšia spona s podobným obrazom mu visela z cípu kapucne, prehodeného cez plecia.
