Vyberte si z antikvariátu
V Domasedovi máme teraz prevahu antikvariátnych kníh. Čo by vás mohlo zaujať? Prinášame vám 3 knižné tipy, z ktorých každý vám ponúkne niečo iné.
Prežilo „ľudstvo“?
Kurt Vonnegut v knihe Galapágy nechá vyhynúť celé ľudstvo, až na malú skupinu ľudí, ktorí sa ocitnú izolovaní na súostroví Galapágy. Tam ľudstvo (d)evolvuje na jedincov s oveľa menším mozgom, ktorý im úplne stačí na pokojný život v oceáne. Kniha je pretkaná sarkazmom a iróniou, ktorou Kurt popisuje konanie ľudí, ktoré ich k celosvetovej skaze priviedlo.
Ukážka z knihy: Na tomto mieste si dovolím vsunúť osobnú poznámku: Keď som bol nažive, často som dostával od svojho veľkého mozgu rady, ktoré možno z hľadiska môjho vlastného prežitia, či prežitia ľudského plemena zhovievavo označiť za pochybné. Príklad: Nahovoril ma, aby som sa prihlásil k námornej pechote Spojených štátov a šiel bojovať do Vietnamu. Ďakujem pekne, veľký mozog.
Muž, ktorý sa stal Slnkom
Jedným z najvýznamnejších českých spisovateľov science-fiction je Eduard Martin, vlastným menom Martin Petiška. Jeho kniha Manžel z Marsu je druhou knihou pentalógie Ľudia z Modrej galaxie. Už od prvej knihy, ktorú som prečítal, ma udivuje obrovskou dávkou fantázie a predstavivosti, ktorú do svojich príbehov vkladá. Kniha Manžel z Marsu je rozdelená na tri časti: Katalóg hviezdnych povolaní, Hviezdne osudy a Hviezdne lásky. Ak by chcel jeho príbehy sfilmovať niektorá zo streamovacích spoločností, mala by materiálu na pár rokov. A príbeh Muž, ktorý sa stal Slnkom je o projektantovi.
Ukážka z knihy: U okénka nad robotem viselo jeho jméno. Křiváková. To si prosadil sociologicko-psychologický ústav, že roboti budou mít lidská jména – prý v žadatelích na úřadech vyvolává odcizení, pokud musí úředníka oslovovat jeho číslem – „prosím, 86578, kdybyste mi mohl laskavě vystavit potvrzení o změne stavu, vdala jsem se…“. Předložil jsem robotovi své doklady, pozoroval je zkoumavě, dlouho a upjatě stříbrnými očnicemi… „Paní Křiváková,“ řekl jsem robotovi a v duchu nadával sociologicko-psychologickému ústavu, oslovovat tohle lesklé monstrum lidským jménem mi připadalo daleko surrealističtejší než kdybych ho oslovoval jeho výrobním číslem, „paní Křiváková, hledám práci…“ Stroj se na mě znechuceně podíval.
Prázdniny s Werichom
V knihe Talianske prázdniny opisuje Jan Werich svoje zážitky z cesty s dcérou Janou po Rakúsku a Taliansku. Tak, ako je u Wericha zvykom, aj v tejto knihe sa spája jeho životná múdrosť so skvelým humorom, navyše okorenené tým, že sa príhody stali v cudzine. Okrem tejto cestopisnej prózy obsahuje aj štyri poviedky z americkej anabázy s priateľmi J. Voskovcom a J. Ježkom a dve kapitoly z knihy rozhovorov J. Janouška s Werichom.
Ukážka z knihy: „Vaša pani?“ „Mia figlia, čo to vravím, moja dcéra. Šla po moju ženu do Mesoly, máme tam hotelík.“ „Pekná dcéra,“ vravíme. „Mám ešte dve. Staršia je v Miláne, vydatá, majú tam hotelík. Mladšia, tiež vydatá, má veľa detí. Vzala si Francúza. Žije na Korzike, majú tam hotelík.“ Ešte mal dvoch synov; najstarší, ženatý, má hotelík až v Salerme, toho málokedy vidí, a najmladší sa učí v hoteli Al Gatto Bianco na Capri.
